Kultúra kaviarní v Sasku
Sasi nie sú známi len pre svoj cukrárenský talent, ale tiež pre svoju lásku ku káve. Káva prišla do Nemecka v 17. storočí a v meste Leipzig (Lipsko) bola v roku 1694 otvorená prvá kaviareň. Lipské kaviarne poskytli miesto ekonomickým, kultúrnym a politickým diskusiám tohto dôležitého mesta obchodu.
Dokonca skladateľ Johann Sebastian Bach, ktorý slúžil ako kantor v kostole sv. Tomáša v Lipsku v polovici 18. storočia, urobil kávu hlavnou témou svojej kantáty Buďte ticho, zastavte vravu, ktorá sa stala populárnou ako Kávová kantáta (BWV 211). Text básnika Christiana Friedricha Henriciho (aka Picander) rozpráva príbeh otca, ktorý sa snaží zničiť návyk svojej dcéry piť kávu. V závere dcéra súhlasí, že sa vzdá pitia kávy za to, že dostane povolenie vydať sa ale tajne zamýšľa nájsť si manžela, ktorý podporí jej vášeň pre kávu.
Odkedy ženy dostali zákaz vstupovať do kaviarní, začali organizovať súkromné Kaffeekränzchen alebo kávové večierky vo svojich vlastných domoch. Tento nový vývoj sa rýchlo rozšíril z Lipska do Hamburgu a do zvyšku Nemecka. V 20. storočí ženy konečne prelomili zákaz chodiť do verejných kaviarní.
Sasi zanechali ešte pár účelových odkazov kávy. Blümchenkaffee, nemecký výraz, popisujúci veľmi nenávidenú slabú kávu podávanú v snahe ušetriť peniaze, alebo ak už zásoba kávy bola malá, je jeden. Doslovný preklad je "kvetová káva", ktorý sa odvoláva na skutočnosť, že pri pití šálky slabej kávy je možné dokonca vidieť kvety maľované na dne šálky. Druhým výrazom je prekvapkávaná (alebo filtrovaná) káva. Tá bola vynájdená Melittou Bentz v Drážďanoch v roku 1908, keď chcela upchať diery na dne hrnca na varenie kávy, prikryla ich savým papierom a pridala mletú kávu a vriacu vodu. Táto metóda sa stala veľmi populárnou na nasledujúcom veľtrhu v Lipsku.
Zdroj: www.germany.info