Otto Hahn 8.3.1879 - 28.7.1968
Otto HAHN je nazývaný "zakladateľom atómovej éry" a považovaný za otca nukleárnej chémie. V roku 1944 získal Nobelovu cenu za objav štiepenia uránu.
Narodil sa 8.marca1879 vo Frankfurte nad Mohanom v rodine sklárskeho majstra. V rokoch 1897-1901 študoval chémiu v Marburgu a Mníchove. V roku 1904 odišiel do Londýna, kde ako spolupracovník Wiliama Ramsaya robil prvýkrát pokusy s rádioaktívnym materiálom a objavil Tórium. Na jeseň roku 1905 vyhovel pozvaniu Ernesta Rutherforda a na univerzite Mc Gill v Montreale objavil Tórium C a rádioaktínium. Od roku 1906 už pôsobil opäť v Nemecku v Berlíne, kde objavil mezotórium.
Počas 1.svetovej vojny slúžil na západnom fronte pri špeciálnej chemickej jednotke. Po jej skončení obnovil svoje pokusy na berlínskom inštitúte cisára Wilhelma a objavil proaktínium a urán. Hahn spolu so Strassmannom robili pokusy pri ktorých urán ostreľovali neutrónmi. Predpokladali totiž, že získajú umelo vytvorené prvky s protónovým číslom vyšším ako 92, čo je najťažší prirodzene sa vyskytujúci prvok periodickej sústavy. V roku 1938 sa im podarilo sa niečo iné. V hmote po ostreľovaní neutrónmi našli Bárium(56) a Kryptón (36). Rozštiepili atóm uránu.
Najvýznamnejším objavom bola uvoľnená energia.Veľká sila uvoľnenej energie bola použitá pri výrobe elektrickej energie v jadrových reaktoroch ale aj v jadrovej bombe s čím Hahn nikdy vnútorne nesúhlasil.
Otto Hahn umrel v Gőttingene 28.júla 1968 vo veku 89 rokov.
Zdroj : Bildarchiv Preußischer Kulturbesitz