Život Martina Luthera

Martin Luther (1483 - 1546)

Martin Luther sa narodil 10. novembra 1483 v Eislebene, dnes známom ako Lutherstadt Eisleben (Lutherovo mesto). Bol druhorodeným synom Hansa a Magarethe Luther. 11. novembra bol pokrstený v kostole Sv. Petra a Pavla v meste. Čoskoro po Lutherovom narodení sa jeho rodičia presťahovali z Eislebenu do Mansfeldu, kde jeho otec vybudoval úspešnú banskú a hutnícku firmu. Mansfeld sa stal centrom obchodu pre banský priemysel počas neskorého 13. a 14. storočia. Dvaja z jeho bratov zomreli počas vypuknutia moru. Jeden z ďalších bratov, Johannes, žil až do dospelosti.

Lutherov otec vedel, že ťažba je trvalé zamestnanie, a chcel niečo bezpečnejšie pre svojho mladého nádejného syna. Hans Luther sa rozhodol urobiť všetko potrebné, aby sa Martin mohol stať právnikom. Hans sa postaral o to, aby Martin začal chodiť do školy v Mansfelde, približne v siedmich rokoch. V štrnástich bol Martin poslaný do Magdeburgu, aby pokračoval v štúdiu. O rok neskôr sa zapísal do latinskej školy v Eisenachu, až do roku 1501, kedy vstúpil na univerzitu v Erfurte, kde študoval na svoj Magister Artium (Majster slobodných umení).

Po návrate z návštevy svojich rodičov v Mansfelde v júli 1505, ho zachytila hrozná búrka. V obavách, že zomrie, vykríkol sľub, "Zachráň ma, svätá Anna, stanem sa mníchom." Dňa 17. júla Luther vstúpil do augustiniánskeho kláštora v Erfurte. Nasledoval svoje silné osobné presvedčenie, že vstup do augustiniánskeho kláštora bude pre neho správna cesta. Martin vedel, že by výrazne sklamal svojich rodičov, lebo otec dúfal, že jeho syn sa stane právnikom, ale vedel tiež, že človek musí dodržať sľub Bohu. Bol vysvätený za kňaza v roku 1507.

V roku 1510 Luther cestoval ako súčasť delegácie z jeho kláštora do Ríma. V roku 1511 prešiel z kláštora v Erfurte do kláštora vo Wittenbergu, kde po tom, čo získal titul doktor teológie, sa stal profesorom biblickej teológie na novozaloženej univerzite vo Wittenbergu, kde zostal profesionálne aktívny až do svojej smrti. Uznesením kardinála Albrechta, dominikánsky kňaz Johannes Tetzel predával tzv. Petrove odpustky. S týmito odpustkami mal byť kupujúci zbavený svojich hriechov a prispieť na dobrú vec. Z vyzbieraných peňazí sa malo financovať dokončenie katedrály svätého Petra. Martin Luther počul o učení a postupoch Tetzela a bol veľmi kritický voči nim.

Silne spochybnil tvrdenie, že oslobodenie sa od Božieho trestu za hriech sa dá kúpiť za peniaze. Jeho odmietnutie odvolať všetky svoje spisy - na základe žiadosti pápeža Leva X. v roku 1520 a rímskeho cisára Karola V. v edikte ríšskeho snemu vo Wormse v roku 1521, vyústilo v jeho exkomunikáciu pápežom a odsúdenie cisárom za psanca. Martin Luther učil, že spása nepríde z dobrých skutkov, ale je to dar od Boha, prijatý len z milosti skrze vieru v Ježiša ako spasiteľa od hriechu. Jeho teológia spochybnila autoritu pápeža rímskokatolíckej cirkvi. Tí, ktorí sa stotožňujú s Lutherovým učením, sa nazývajú luteráni.

Lutherovi bol vždy úplne jasný termín, že Boh je spravodlivý sudca, ktorý požadoval ľudskú spravodlivosť. Teraz Luther chápal spravodlivosť ako dar Božej milosti. V roku 1517 vyvesil na dvere univerzitnej kaplnky list s 95. tézami pre akademickú diskusiu. Týchto deväťdesiat päť téz znamenalo zničujúcu kritiku predaja cirkevných odpustkov a vysvetlilo základy odpustkov iba z milosti. Luther tiež poslal kópiu téz arcibiskupovi Albrechtovi z Mainzu, vyzývajúc ho k ukončeniu predaja odpustkov. Albrecht nebol pobavený. V Ríme kardináli vnímali Lutherove tézy ako útok na pápežskú autoritu. V roku 1518 na zasadnutí augustiniánskeho rádu v Heidelbergu, Luther vysvetlil svoje postoje s ešte väčšou presnosťou. Pri debate v Heidelbergu sú zrejmé známky zrenia v Lutherovom myslení a nové osvetlenie jeho teologickej perspektívy - teológia kríža.

Po stretnutí v Heidelbergu v októbri 1518, bolo Lutherovi zo strany pápežského legáta kardinála Kajetána Thomasa povedané, aby sa zriekol svojho postoja. Luther odmietol, a tým uviedol do pohybu svoju definitívnu exkomunikáciu. Počas roku 1519 Luther pokračoval v prednáškach a písaní vo Wittenbergu. V júni a júli toho istého roku sa podieľal na ďalšej debate o odpustkoch a pápežstve v Lipsku. A konečne, v roku 1520, mal pápež dosť. 15. júna vydal bulu (Exsurge Domini – Zjav sa, Pane), vyhrážajúcu sa Lutherovi exkomunikáciou. Luther dostal bulu 10. októbra. Túto verejne spálil 10. decembra.

V januári 1521 pápež exkomunikoval Luthera. V marci bol povolaný cisárom Karolom V. do Wormsu obraňovať ho. Počas snemu vo Wormse Luther odmietol odvolať svoje postoje. Či v skutočnosti povedal: "Tu stojím, nemôžem robiť nič iné" nie je isté. Čo je známe, je, že odmietol odvolať a 8. mája bola na neho uvalená cisárska kliatba. Toto dostalo Luthera a do ťažkej pozície.

Luther bol teraz odsúdený a hľadaný muž. Na jeho spiatočnej ceste z Wormse bol Luther "unesený" a prevezený do hradu Wartburg, kde bol držaný pod ochranou priateľov takmer rok. Skrýval sa na hrade Wartburg až do mája roku 1522. Počas svojho pobytu v ústraní Luther preložil Nový zákon do nemčiny, čím umožnil obyčajným laikom prečítať si Božie slovo sami pre seba a prvýkrát v histórii distribúciu Biblie medzi nemecký ľud.

V marci 1522 sa vrátil do Wittenbergu, aby kázal. Tiež pokračoval vo výučbe. V roku 1524 Luther opustil kláštor. V roku 1525 sa oženil s bývalou mníšku Katharinou von Bora, s ktorou mal 6 detí a vybudoval si život vo Wittenbergu. Od roku 1533 do svojej smrti v roku 1546 pôsobil ako dekan teológie vo Wittenbergu. V zlom zdraví Martin Luther cestoval do Eislebenu na uzmierujúce konanie, kde zomrel 18. februára 1546.

Precestujte časom a oboznámte sa so životopisom osobnosti Martina Luthera na našom zájazde. Vypočujte si o jeho živote priamo na miestach, kde žil a zažite kus jedinečnej svetovej histórie s nami.

Viac informácií o našom zájazde tu.

Zdroj: www.germany-travel.de