Opátstvo a starý kláštor v Lorsch

Náboženský komplex reprezentovaný bývalým opátstvom Lorsch s 1200 rokov starou vrátnicou, ktorá je jedinečná a vo výbornom stave, pozostáva zo vzácnych architektonických dokumentov karolínskej éry s pôsobivo zachovalými sochami a maľbami tohto obdobia. Poskytuje tak architektonický dôkaz o prebudení na duchu v ranom a vrcholnom stredoveku za čias prvého kráľa a cisára, Karola Veľkého.

V malom mestečku Lorsch, medzi Wormsom a Darmstadtom, je preslávená Torhalle, jedna z mála karolínskych budov, ktorá si zachovala svoj pôvodný vzhľad. Je pripomienkou minulej vznešenosti opátstva,  založeného okolo roku 760 - 764. Prvý opát bol biskup Chrodegang z Metzu, zomrel v roku 766. Niekedy pred 764. rokmi tam priviedol žiť mníchov z Gorze a v roku 765 daroval kláštoru pozostatky sv. Nazaria, ktoré získal v Ríme.
V roku 767 Thurincbert, jeden z bratov zriaďovateľa, daroval nový pozemok v piesočných dunách, bezpečných pred povodňami, asi 500 m od pôvodného miesta. Kláštor bol v roku 772 pod ochranou cisára. V roku 774, po návšteve Karola Veľkého, arcibiskup z Mainzu vysvätil nový kostol, zasvätený sv. Petrovi a Pavlovi a Nazariovi.

Codex Laureshamensis, kronika opátstva, uvádza zlepšenie vďaka trom najvýznamnejším opátom, Helmerovi, Richbodovi a Adelogovi, medzi rokmi 778 a 837. Zenit kláštora pravdepodobne predstavuje rok 876, keď po smrti Ľudovíta II. Nemeckého (v roku 876), sa stalo pohrebiskom pre karolínskych kráľov Nemecka. Aby to bolo miesto hodné odpočinku pre ostatky svojho otca, Ľudovít III. Mladý (876 - 882) dal postaviť kryptu, Ecclesia Varia, kde bol tiež pochovaný, rovnako ako jeho syn Hugo a Cunegonde, manželka Conrada I. - vojvodu z Frankónie, zvoleného kráľom Nemecka po smrti posledného z nemeckých Karolínovcov, Ľudovíta IV. Dieťaťa.

Kláštor rozkvital po celé 10. storočie, ale v roku 1090 bol spustošený ohňom. V 12. storočí bola prvýkrát vykonaná rekonštrukcia. V 13. storočí, po tom, ako bolo Lorsch začlenené do voličstva Mainzu (v roku 1232), stratil veľkú časť svojich výsad.
Benediktíni boli nahradení najprv cisterciánmi a neskôr premonštrátmi. Okrem toho, kostol musel byť obnovený a prestavaný po ďalšom požiari. Slávne Karolínske zriadenie postupne chátralo pod vplyvom rozmarov politiky a vojny: Lorsch bolo v roku 1461 pripojené k Falcku, neskôr v roku 1623 sa vrátil k voličom Mainzu a v roku 1803 začlenené do voličstva Hesenska. V priebehu Tridsaťročnej vojny v rokoch 1620 - 1621, španielska armáda vydrancovala kláštorné budovy, ktoré boli v stave neviazanosti od obdobia reformácie.
Len Torhalle, časť románskeho kostola, bezvýznamné pozostatky stredovekého kláštora a klasické budovy pochádzajúce z obdobia, kedy voliči Mainz spravovali mesto, stále prežívajú v rámci svojich hraníc.
 

Zdroj: whc.unesco.org