Markgrófsky Dom opery Bayreuth
Majstrovské dielo barokovej divadelnej architektúry, postavené v rokoch 1745 až 1750, Operný dom je len dokonalo zachovalý príklad svojho druhu, kde obecenstvo v počte 500 divákov môže autenticky zažiť kultúru dvornej barokovej opery a jej akustiku, a tiež aj to, ako jej hľadisko zachováva svoje pôvodné materiály, tj. drevo a plátno.
Z poverenia markgrófky Wilhelminy, manželky Fredericka, markgrófa Brandenburgsko-Bayreuthského, bol Operný dom navrhnutý renomovaným divadelným architektom Giuseppe Galli Bibienom. Ako Dvorný operný dom vo verejnom priestore, načrtá veľké verejné divadlo z 19. storočia.
Bohato zdobené divadelné lodžie so štruktúrou dreva s iluzionistickými maľovanými plátnami, predstavujú pominuteľné slávnostné architektonické tradície, ktoré boli využívané v sprievodoch a oslavách pre kniežacie sebaprezentácie.
 |
Operný dom bol postavený v rokoch 1745-1750 tvárou na západ cez starostlivo premyslený otvorený priestor s cieľom vytvoriť mestské kontaktné miesto medzi existujúcimi budovami. Budova je 71,5 m dlhá, 30,8 m široká a 26,2 m vysoká. Monumentálne vstupné priečelie, navrhnuté talianskym architektom operných interiérov, Giuseppe Galli Bibienom nebolo použité; namiesto toho sa použil dizajn francúzskeho dvorného architekta Josepha Saint-Pierre. Kamenná fasáda má obrie podporné korintské stĺpy na prvom poschodí ponad rustikálne kamenné prízemie s tromi klenutými dverami pod konzolovým balkónom.
Auditórium s pôdorysom v tvare zvona, lemované tromi radmi lóží, je typickým pre dobové talianske operné domy. Interiér budovy sa skladá len z dreva, ale zadné steny lóží a kazetový strop sú zakryté plachtami, aby sa zabránilo vzniku trhlín a dosiahla sa lepšia akustika.
 |
Predjaviskové lóže boli prerobené do javiskových východov v roku 1935. V dôsledku tejto zmeny majú dnes balustrádové trubačské lóže väčší dôraz. Formovaním diagonálneho zošikmenia do predjaviska sa tu vytvorilo sídlo pre trubačov a bubeníkov, ktorí oznamovali vstup markgrófov. Až do konca 18. storočia stupňovitý portál otvorili úplne a vytvorili priame priestorové spojenie medzi hľadiskom a javiskom, a publikom a divadelnou akciou. V strede stropu nad hľadiskom je zobrazené nebo. Ilúzia asistuje obrovskej maľbe rímsy v štýle Tromp l'oeil.
 |
Ako princ mieru a aktívny podporovateľ umenia, to bol Apolón, koho si markgróf Frederick vybral ako svoj ikonický model. V rade sôch na priečelí budovy opery je Aténa, bohyňa múdrosti vo vojne a v mieri, stojaca vedľa markgrófky.
Zdroj: whc.unesco.org