Katedrála v Kolíne nad Rýnom

Kolínska katedrála, postavená počas viac ako šesť storočí, má výnimočnú vnútornú hodnotu a nachádzajú sa v nej majstrovské umelecké diela. Predstavuje silné svedectvo o sile a vytrvalosti kresťanskej viery v stredovekej a modernej Európe.

Kresťania sa stretávali na bohoslužbách v súkromnom dome v blízkosti mestských hradieb rímskeho Kolína nad Rýnom. Po Milánskom edikte v roku 313, keď Konštantín vyhlásil náboženskú slobodu, sa táto budova rozšírila na kostol. Popri budove bolo átrium a baptistérium a obytný dom, určený prípadne pre biskupa. Tento skromný súbor bol rozšírený a zväčšený v nasledujúcich storočiach.

Táto obrovská stavba je známa od 13. storočia ako "matka a pán všetkých kostolov v Nemecku". Vykopávky po druhej svetovej vojne, rovnako ako dobové dokumenty, predložili dôkazy o jej tvare a zdobení - bazilika, s hlavnou loďou lemovanou dvoma uličkami a veľké átrium pred jej západným priečelím. Dvojpodlažná Palatínova kaplnka, postavená v štýle kaplnky Karola Veľkého v Aachene, bola pridaná k južnej priečnej lodi na začiatku 11. storočia, a neskôr v tom storočí bola spojená dvoma vznešenými arkádami na východnej strane s Kolegiálnym kostolom Panny Márie ad GRADUS.

Aj cez svoje veľkorysé rozmery, bol tento chrám považovaný za príliš malý pre zástupy pútnikov, ktorí ho navštívili kvôli ostatkom Troch kráľov, ktoré sem boli prevezené z Milána v roku 1164. Ambícia Engelberta, aby sa jeho arcibiskupská katedrála stala jednou z najdôležitejších vo Svätej rímskej ríši, ho priviedla k tomu, aby naliehal na výstavbu úplne novej budovy, ale začiatok prác bol oneskorený kvôli jeho vražde v roku 1225. Práce sa začali až v roku 1248.

Hlavná chrámová loď	Sklenené vitráže	Chrámový organ

V roku 1560 bola dokončená veľká časť lode a štyri bočné uličky, spolu s hlavnou kostrou stavby vznešenej južnej veže v západnej časti. Aj cez početné snahy, katedrála zostala v nedokončenom stave po nasledujúce stáročia. Keď sa v roku 1794 Francúzi zmocnili Kolína nad Rýnom, arcibiskup a kapitula sa presťahovali do Aachenu, budova slúžila najprv ako sklad obilia a krmív, potom ako farský kostol.

Práce znovu začali po tom, čo Kolín nad Rýnom v roku 1815 prešiel pod Prusko. Karl Friedrich Schinkel navštívil katedrálu v roku 1816 a následne tam poslal svojho nadaného žiaka Ernsta Friedricha Zwirnera ako katedrálneho architekta. Práce však nezačali až do roku 1840. V roku 1880 bola stavba dokončená, po 632. rokoch a dvoch mesiacoch.

Kolínska katedrála je vrcholne gotická päťloďová bazilika, s vyčnievajúcou priečnou loďou a dvojvežovou fasádou. Konštrukcia je úplne zjednotená. Západná časť, ktorá sa začala stavať v roku 1330, sa menila v štýle, ale to nie je rozpoznateľné v celkovej budove.

Práce z 19. storočia verne nasledovali stredoveké formy a techniky. Pôvodné liturgické zariadenie chóru ešte do značnej miery existuje. Medzi to patrí hlavný oltár na obrovskej monolitickej doske z čierneho mramoru, vyrezávané dubové chorálne kreslá (1308-1311), maľované chorálne výjavy (1332-1340), 14 sôch na pilieroch v chorále (1270-1290), vitráže, najrozsiahlejší cyklus okien zo 14. storočia v Európe. Je tam výnimočný rad hrobov 12. arcibiskupov z rokov 976 až 1612.

Zdroj: www.unesco.org, www.germany.travel