Horné údolie Stredného Rýna

Strategická poloha pozoruhodného 65 km dlhého stredného úseku údolia rieky Rýn medzi Bingenom, Rüdesheimom a Koblenzom ako dopravnej tepny a tiež prosperita, ktorá tu je priam splodená, sa odráža v jeho šesťdesiatich malých mestách, rozsiahlych terasovitých viniciach a zrúcaninách hradov, ktoré kedysi bránili svoj obchod.

Reportáž, ktorú sme z tejto oblasti a plavby po Rýne natočili s TV Markíza a bola odvysielaná v Televíznych novinách

Rieka preráža rýnske bridlicové hory, spájajúc širokú nivu Oberrheingraben s nížinným povodím Dolného Rýna. Oblasť začína Bingenskou bránou (Bingen Pforte), kde sa rieka Rýn vlieva do hlboko položeného kaňonu časti údolia Rýna, cez 15 km dlhé údolie Bacharach, s menšími údoliami v tvare V po stranách, až do Oberweselu, kde sa mení od mäkkej bridlicovej hliny na tvrdý pieskovec.

Samotný Bingen je rímskeho pôvodu, dnes obľúbené okresné mesto v ústí rieky Nahe. Nachádza sa tu zámok Klopp s atraktívnym lokálnym múzeom, týčiaci sa nad mestom, ďalšou charakteristikou je rímsky tábor Bingium. Most Drusus bol pomenovaný po rímskom generálovi. Nájdete tu krásny prístav, vinohrady a vinárstva.

Mesto Bacharach je viac ako 1000 rokov staré, veľmi dobre situované. Mestské hradby majú 16 strážnych veží, nájdete tu zrubové domy, vinársku školu. Ruiny gotickej kaplnky Sv. Wernera dopĺňajú pohľad na mesto a zámok Stahleck, vysoko usadený - zničený Francúzmi v roku 1689, je dnes mládežníckou ubytovňou.

Mapa stredného úseku Horného Porýnia

Oberwesel je malebné mestečko, kde nájdete gotický kostol Našej Pani s dôležitými pokladmi - vysokým oltárom, nádherným chórom, freskami a hrobkami. Kostol Sv. Martina nadväzuje na staré mestské hradby. Vinice a vinárstva, letné sídla - to všetko láka do tohto nádherného kúta. Zámok Schönburg leží nad mestom.

Pokračuje v sérii úžin, z ktorých najznámejšia je Loreley, nie viac ako 130 m široká (a so svojimi 20 m najhlbšia časť Stredného Rýna), a potom až k Lahnsteinskej bráne (Lahnsteiner Pforte), kde sa rieka opäť rozširuje do údolia Neuwied. Do charakteristiky je potrebné zahrnúť aj susedné terasy Stredného a Horného Porýnia (Horné údolie), ktoré svedčia o ceste rieky v dávnych dobách.

Strmá skala Loreley je 132 m vysoká, ostro sa dvíha nad Rýnom, ktorý je v tomto mieste len 90 m široký. Siréna Loreley lákala lodníkov na smrť, ako napísal Heinrich Heine vo svojom známom sonete. Keď hladina vody upadne, je možné vidieť nebezpečné útesy Sedem panien. Ako hovorí legenda, sedem panien so srdcom ako kameň, sa premenilo na skaly. Pri nohe Loreley aj dnes môžete počuť sedemnásobnú ozvenu.

Ako dopravná cesta Rýn spájal južnú a severnú polovicou kontinentu od prehistorických čias, umožňujúc obchod a kultúrnu výmenu, čo viedlo k založeniu osád. Stlačené do veľmi malej oblasti, sa tieto následne pospájali, až vznikli reťazce dedín a malých miest. Viac ako 1000 rokov boli strmé strany údolia vystupňované vinicami.

Krajina je prerušovaná asi 40 hradnými kopcami a pevnosťami, postavenými za približne 1000 rokov. Ich opustenie a neskôr vojny 17. storočia v najväčšej miere ovplyvnili to, že z nich zostali malebné zrúcaniny. Neskoré 18. storočie zaznamenalo rast citlivosti voči prírodným krásam a často pozoruhodným fyzickým scenériám údolia Rýna, spolu s mnohými zničenými hradmi na významných kopcoch, spôsobilo silnú apeláciu hnutia romantizmu, čo ovplyvnilo formu veľkej časti obnovy a rekonštrukcií v 19. storočí.

Rýn je jednou z najväčších svetových riek a bol svedkom mnohých zásadných udalostí v dejinách ľudstva. Úsek údolia Stredného Rýna medzi Bingenom a Koblenzom je v mnohých ohľadoch výnimočným výrazom tejto dlhej histórie. Jedná sa o kultúrnu krajinu, ktorá bola zveľaďovaná ľudstvom po stáročia a jej súčasná podoba a štruktúra pochádzajú z ľudských zásahov podmienených kultúrnym a politickým vývojom západnej Európy. Geomorfológia stredného údolia Rýna je navyše taká, že rieka v priebehu storočí chránila kultúrnu krajinu veľkej krásy, ktorá výrazne ovplyvnila umelcov všetkého druhu - básnikov, maliarov a skladateľov - v posledných dvoch storočiach.

Zdroj: www.unesco.org, www.germany.travel