Mníchov - mesto životného štýlu

Recenzia od Katky T. : 

" Rada by som sa podelila o dojmy zo síce krátkej, ale veľmi príjemnej dovolenky v Mníchove. Mesto sa nám zapáčilo už pri prvej ceste - za návštevou Olympia parku. Príjemná architektúra v širšom centre prešla do nádhery historických budov v centre, všade neuveriteľné množstvo zelene, parkov, fontán.. Olympia park - postavený v roku 1972 ma priam šokoval neuveriteľným dizajnom stavieb, ktoré vznikli už pred toľkými rokmi! Navštívili sme Morské akvárium, ktoré bolo zaujímavé nielen pre naše deti :) a potom sme neodolali vyhliadke z výšky 186 m - na veži, ktorá sa týči v tomto parku. Ten výhľad stál za to, celé mesto ako na dlani, ešte len vtedy sme si vychutnali pohľad na toto krásne bavorské sídlo. A rada by som pochválila aj pohostinnosť a priateľský prístup domácich obyvateľov, ktorí k nám boli vždy milí a ústretoví, o ich výbornej kuchyni ani nehovorím! Vrelo odporúčame toto mesto, ako destináciu pre dovolenku, my sa tam určite vrátime!"

Recenzia na Octoberfest 2013 od Petra K.:

Ako každý rok, aj tento rok sa konal v termíne 18/9 až 5/10 festival piva, 181. ročník Oktoberfestu.

Na každoročnom podujatí sa zúčastňuje posledné roky okolo 6 miliónov návštevníkov. To znamená okolo 7 miliónov litrov predaného piva. Najviac ľudí prišlo na "Wiesn", ako volajú Oktoberfest miestny, v roku 1985 - 7,1 milióna.

V minulosti som o "feste" už počul. Prehýbajúce sa stoly od jedla a na nich tancujúcich účastníkov, zaručená otrava alkoholom, bujará nálada a kypré Nemky v krojoch roznášajúce litrové krígle piva. Bájnu predstavu zo študentských čias som mal možnosť konfrontovať so skutočnosťou minulý rok. Ale zážitok je tak živý, že z neho čerpám dodnes.

Už vo februári som dostal od známeho pozvanie do jedného z tradičných a najväčších stanov na festivale. Lístky sa objednávali pol roka vopred, takže kto chce skúsiť prísť na blink, do stanu sa nedostane. Ostane stáť vonku. Aj to je síce zážitok, ale v stane je to tá povestná čerešnička.

Už cesta na výstavisko bola zaujímavá. Všade tisíce ľudí, väčšina domácich a časť cudzincov v tradičnom bavorskom kroji. Známi ma v metre upozornil na chlapíka so zeleným klobúkom, na ktorom mal zastoknuté čosi bieločierno chlpaté. Bola to odstrihnutá brada alpského kamzíka, cena aspoň dva a pol tisíc a samozrejme dnes z hľadiska ochranárov neprípustné. Takže zrejme chlapíkov dedko strelil capa.

Na festivale sa menia tri turnusy - do obedu, po obede a večer. Večerný je zrejme najviac vyťažený a samozrejme najžiadanejší. Keďže som išiel so skupinkou miestnych (bolo nás vyše 30), neriešil som ako sa tam dostaneme, kto to zaplatí a aký bude program. V metre sme strávili vyše pol hodiny a potom sme pomaly postupovali s davom tisícok ľudí. Cestou k stanu naša skupinka pomalým krokom míňala menšie stánky a bufety. Festival sa koná na mieste výstaviska takže rozloha je obrovská. Z jednej strany výstaviska sú sochy v nadživotnej veľkosti. Tam sme zastali a ja som mal možnosť si vypočuť od rodeného Bavorčana históriu vzniku a základné informácie o feste.

Počiatky siahajú do roku 1810, kedy sa v Mníchove počas päťdňových osláv svadby korunného princa Ludwiga a princeznej Therese von Sachsen-Hildburghausen rozdávalo pivo všetkým zdarma. Z jednorazovky sa stala tradícia, ktorá bola prerušená z dôvodu vojen alebo epidémií len 17 krát. Náš sprievodca hovoril o najväčšom pivnom festivale na svete s hrdosťou v hlase a naťahoval pri tom "hósentrágle" na bavorských kožených gatiach. Tie sa inak v bavorských rodinách dedia z otca na syna.

V stane bolo hádam desaťtisíc ľudí a stanom prebehol aj bežec Usain Bolt. Ja som ho nevidel, ale to vôbec nevadilo. Pôvodne som si myslel, že je v stanoch viacej miesta pre voľný pohyb osôb. Každý mal ale presne určený stôl, kde mal sedieť. Skupina stolov bola od iných skupín stolov oddelená vytvorenými ohradami. Vytvorili sa tak akési boxy, do ktorých sa vstupovalo len jedným vchodom.

Pri každom vchode do boxov bola kasa a každý box mal na starosti osobitný personál. Mali sme objednané dva stoly a lavice boli tak tesne pri stole. Polovica z nás sa napchala za každý stôl. Ponúkli ma, aby som si sadol prvý, tak sa mi ušlo miesto na konci stola. Dobrý výhľad na dianie okolo, blízko k malému oknu a najďalej od obsluhy. Medzi stolmi chodili ženy v krojoch a ponúkali bavorské praclíky, klobúky a pár ďalších nezmyslov. Na stole sme mali pripravené jedlo. Na otočených krígľoch boli položené dosky a na nich po nakrájané kúsky fašírok, klobás, cibule, tlačenky, paštéty, zelenina atď. Celkom som nerozumel, prečo sa všetci hneď vrhli na jedlo, keď tu máme byť až do polnoci. Ten najbližšie ku koridoru zastavil praclikárku a kúpil veľký praclík. Odtrhol si z neho a podal ďalej. Kým došiel praclík ku mne, veľa z neho neostalo. Ak chcete niečo kupovať, treba si sadnúť bližšie ku koridoru. Jedlo bolo chutné a myslel som, že tým sme asi skončili. Bolo to však len predjedlo v cene vstupenky.

Personál asi po hodine odpratal zo stolov všetko, bez ohľadu na to, čo bolo zjedené a čo nie. Potom začal kolovať jedálny lístok a mali sme si niečo vybrať. Klasické pivné menu - pečená kačka, kurča, rezne, zemiaky, knédel a pod. Doniesli sa prvé pivá. Čašníci/čašníčky kmitali hore-dolu, nosili a odnášali. Skutočne obdivuhodné. V strede stanu hrala živá kapela rôzne prevzaté populárne piesne. Celkovo to bolo zaujímavé, ale nič moc. Jeden z miestnych mi navrhol, aby sme sa išli prejsť po výstavisku. Chcel mi ukázať, čo tu všetko nájdem.

Vyšli sme zo stanu a prešli do oddelenej časti výstaviska, kde sme si museli kúpiť extra vstupenku (tuším okolo 3 Eur). Akoby som sa razom vrátil o 50 rokov späť. A skutočne táto časť bola zo sedemdesiatych rokov a udržiavaná ako nejaký skanzen. Bolo tu menej ľudí a hudba v stanoch typická bavorská ľudová. Vyzeralo to tak, že miestni, ktorí si ctia tradície, dávajú skôr prednosť tejto časti. Bolo tu pár nostalgických atrakcií, ktoré si môj známy pamätal ešte z detstva. Tiež výstava traktorov a poľnohospodárskych strojov. Skutočný veteráni.

Zašli sme si vyskúšať jednu klasickú atrakciu. Bolo na nej potrebné skočiť na bežiaci gumový pás a udržať sa asi 50 metrov. Po pár pivách bol pohľad na padajúcich ľudí tou pravou škodoradostnou zábavou. Tým úspešným bol odmenou výhľad na výstavisko z veže a šmykľavka dolu na starom koberci. Prešli sme sa aj po novej časti výstaviska s novými kolotočmi.

Pracujem v patentovej brandži, tak došlo aj na niekoľko informácií o patentovaných technológiách. 1813 udelených patentov sa vzťahuje na pivné pípy, vďaka ktorým personál v jednom stane, načapuje patentovaným turbočapovaním krígeľ piva za tri sekundy a denne 60-70 tisíc litrov piva. 285 patentov sa týka zariadení na grilovanie kurčiat a 40 patentov obrovských kolotočov (Ferris wheels).

Dominantou posledných rokov je najvyššia prenosná veža s voľným pádom na svete. Po 80-metrovom páde patentovaný brzdný systém umožní hladké dosadnutie na zem. Na jednom z najstarších kolotočov "Krinoline", už v roku 1938 majiteľ vymenil "ľudský pohon" kolotoča za elektromechanický motor. Jeho zdokonaľovaním sa vtedy zaoberal niekoľko rokov.

Po návrate do stanu asi o pol jedenástej sme vošli do úplne inej atmosféry. Wav! Toto je OktoberFEST! Ľudia stáli na laviciach, spievali s kapelou, poskakovali v rámci možností na laviciach a pri stoloch. Dvíhali poháre a pripíjali na všetko možné. Všetci sa smiali, nálada úžasná. Hneď som sa zapojil a dal si tretie pivo, ktorého cena je inak asi 10 Eur. Ocenil som blízkosť čerstvého vzduchu z okna, lebo vzduch bol riadne vykúrený. Aby som mal viac miesta stúpol som si na stôl, ale už o pár sekúnd mi čašníčka ukazovala aby som zliezol. Tancovať na stole sa nesmie z bezpečnostných dôvodov. Ľudia vonku tiež popíjali a pod okienkami nasávali atmosféru z vnútra stanu. Zábava bola v plnom prúde, keď pred polnocou hudba prestala hrať. Všetko razom stíchlo a davy ľudí sa pobrali bez rečí preč. Ako keby vypli prúd.

Pri odchode vládla pokojná a uvoľnená atmosféra. Posúvali sme sa ulicami na blízku železničnú stanicu asi 15-20 minút. Vlaky každých 5 minút odviezli niekoľko tisíc ľudí z jedinej stanice rôznymi smermi. Všade zamestnanci železníc a policajti dbali na bezpečnosť. Nezaznamenal som žiaden incident až na pár (čiže doslova dvoch) nezrelých mladíkov, ktorí neudržali obsah svojich vnútorností a prišli o skonzumované pivo a kačicu. Pri tých miliónoch sa tých asi 600 otráv alkoholu nedalo spozorovať. Okrem nich som videl len jednu dievčinu, ktorá nevládala ísť po vlastných. Inak všetko to ľudstvo odišlo bez problémov domov. Tomu vravím organizácia na svetovej úrovni. Každému prajem FEST aspoň raz zažiť, veď to máme na rozdiel od protinožcov len na skok, toť v Mníchove.