Výročie 500 rokov od vyhlásenia Zákona o čistote piva
Pre Nemcov je pivo tradíciou. Varia ho celé stáročia v tej najvyššej kvalite a na svete asi nie je miesto, kde by ste ho nemohli kúpiť. Tušíte čo všetko stojí za jeho kvalitou ?
V Nemecku platí tzv. Reinheitsgebot, tiež nazývaný Zákon čistoty piva. V súčasnosti ide o zbierku zákonov, ktoré regulujú ingrediencie a postupy pri varení piva, jeho korene však siahajú mnoho rokov do minulosti.
500 rokov čistoty - " Reinheitsgebot "
Dobrému pivu stačí málo ingrediencií a Nemci to vedia už dlho. V roku 1516 bavorský vojvoda Viliam IV. prijal zákon o čistote piva. Jedným z dôvodov bolo aj zabránenie cenovým vojnám pri nákupe obilnín, keďže pivovary nakupovali suroviny, ktoré boli používané aj pri pečení chleba. Okrem regulácie cien piva však tento bavorský zákon reguloval aj suroviny, ktoré pri varení piva mohli byť používané:
“Ďalej chceme zdôrazniť, že v budúcnosti vo všetkých mestách, trhoviskách a v celej krajine budú môcť byť jedinými ingredienciami používanými pri varení piva jačmeň, chmeľ a voda. Ktokoľvek bude ignorovať, alebo vedome poruší toto nariadenie, bude súdnymi orgánmi potrestaný zabavením všetkých takýchto sudov piva.”
Postupne sa tento zákon menil, neskôr sa k surovinám pridali ďalšie, predovšetkým kvasinky, ktoré dnes zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri fermentačnom procese. Problém vznikol pri zjednodocvaní Nemecka, kedy Bavorsko trvalo na tom, aby zákony o čistote piva platili pre celú krajinu. Istý čas platila dokonca na pridávanie ďalších surovín do piva špeciálna daň. V súčasnosti sa súlad s nemeckými zákonmi čistoty piva využíva predovšetkým v marketingu, kedy pivovary zdôrazňujú, že okrem vody, sladu, chmeľu a kvasiniek do piva nepridávajú žiadne ďalšie prísady, ani konzervačné látky.
Pivá s tradíciou
Jedným z pivovarov, ktoré sa hlásia k základnej myšlienke čistoty piva, je napríklad Erdinger. Pšeničné pivo (nemecky Weissbier), ktoré vyrábajú, získava svoju špecifickú chuť aj vďaka sekundárnej fermentácii, ktorá prebieha priamo vo fľašiach. Do fliaš sa pridáva mladina a kvasinky a pivo tak podobne ako šampanské, zreje vo fľašiach.
Pivovary to so pšeničným pivom však kedysi nemali vôbec ľahké. Jeho tradícia siaha do 16. storočia, ale jeho výroba bola vcelku kontroverzná. Pšenica bola určená predovšetkým na pečenie chleba, preto bolo od roku 1567 dokonca zakázané používať ju na výrobu piva. Až do polovice 18. storočia ho bolo možné vyrábať len na základe výnimky, resp. neskôr po osobitnom zdanení.
Pšeničné pivo získavalo na popularite aj vďaka tomu, že pri jeho fermentácii môže byť teplota okolia vyššia, než je tomu pri spodne kvasených pivách, mohlo sa preto vyrábať aj v lete. Toto pivo sa v súčasnosti stáva opäť populárne a jeho podiel dnes tvorí viac než tretinu zo všetkých pív vyrábaných v Bavorsku.
500 rokov od zavedenia prvého zákona čistoty piva sa Nemci rozhodli aj osláviť a naprieč celým Nemeckom sa organizujú udalosti, ktoré by mali toto výročie pripomenúť.Okrem pív značky Erdinger sa tradície čistoty držia aj pivá ďalších značiek - napríklad Beck’s, Bitburger, Paulaner alebo Krombacher. Nabudúce, keď uvidíte pivo nemeckej značky, skúste na ňom nájsť nápis “brewed in accordance with the Purity Law” a vychutnajte si skutočne čisté pivo.
